Prevodové kolesá sú, ako je už zvykom, vyrobené vysoko presne odvalovacou metódou z čierneho delrinu. Vyrábajú sa jednak v štandardnom module 0,5mm, ktorý je zhodný s modulom populárnych kovových pastorkov ALSracing predávaných pre modely Xray M18, Nanda atď. Prevody sa vyznačujú mimoriadne tichým a pokojných chodom. Vysoká rozmerová presnosť, precízne evolventný tvar boku zuba a znamenitý východiskový materiál sú tak zárukou mimoriadne nízkeho opotrebovania a dlhej životnosti týchto prevodov. Nízke straty v prenose krútiaceho momentu z motora na zadnú nápravu sú tak samozrejmosťou.

Plány na modely Junior z Depronu. Rôzne verzie.

Jar je tu. Po zime vylietajú modely opäť na oblohu a k starým ostrieľaným borcom sa pridávajú aj piloti-nováčikovia. A tak ma napadlo spýtať sa vás: Koľko Juniorov vlastne bolo postavených a koľko ich lieta na nebi nad Slovenskom aj Čechami a Moravou? Odpovedzte prosím v diskusii a budem rád aj za Vaše komentáre pod článkom. Môžeme tak urobiť jedinečný prieskum.

Po nevľúdnych, studených a občas upršaných dňoch je tu zrazu slnko, vietor ustal a teplo volá na letisko. Je najvyšší čas urobiť si inventúru v modeloch, hotových, rozostavaných alebo aj poškodených a určiť si ciele a plány na nadchádzajúcu sezónu. Čo postaviť, akých akcií sa zúčastniť? Čo skôr a čo potom?

Keď som s kolegami v klube pred takmer 4 rokmi navrhol a postavil Juniora, cvičný model pre začiatočníkov, netušil som, aký bude mať úspech medzi ostatnými modelármi, najmä začiatočníkmi. Konštrukcia počítala s pohonom jednosmerným motorom a napájaním sedemčlánkom NiMH 2/3A, vtedy najdostupnejšími komponentami. Čínske dovozy nefungovali a striedavé motory napr. Axi a regulátory JETI boli na takýto model pre začiatočníka predsa len trochu drahé.
Situácia sa zmenila, striedavé pohony sú dostupné za veľmi dobré ceny a model Junior je stále obľúbeným modelom a ja dostávam otázky aj na fóre aj mailom, aký striedavý motor použiť.

V piatok dorazil ku mne nový motor namiesto staršieho neodymu VM 2020/27 s planetovou prevodovkou, ktorá výkon motora neuniesla, tak som ho osadil s dočasným 25A regulátorom. Prvé stacionárne merania vzbudzovali úctu k pohonu, tak som využil dnešné slnečné počasie a šiel model vyskúšať na letisko.

Horúčava bola celý deň, ale vietor skoro žiadny, tak sme sa okolo štvrtej popoludní stretli v klube, naložili, čo sa dalo, najmä 12 V aku na nabíjanie a vyrazili smer Sklabiná. Najmä na červeného Spitfire sme boli zvedaví viacerí.

Minulý „lámací“ víkend som úspešne prečkal v kruhu svoje rodiny mimo mesta, takže o „likvidácii“ Maybuga aj Hawka mám len sprostredkované informácie a fotografie, rovnako ako o úspešnej reinkarnácii veľkého Horneta Blue Angels po jeho krátkom a poslednom účinkovaní v Ražňanoch. Aby som nevyšiel z cviku, rozhodol som sa polietať cez týždeň. Rovnaký nápad mal aj Samo A. a Miro K. s deťmi z krúžku. Dva razy presviedčať sa nenechal ani Miro Š. a Pajlotmato.

Najskôr teda tie fotky ...

Keďže po cestovateľskom víkende som mal modelársky absťák, privítal som Mirov návrh zobrať deti z krúžku na letisko a polietať si. Už dlhšie som chcel prevetrať svojho Juniora a tiež som plánoval vyskúšať nový trup s krídlom EVO5. Predtým som ešte stihol z EPP dosky 10 mm vyrezať podľa nových šablón tieňový trup Algola, zložím ho skôr, než plnokrvný stroj, nech si odskúšam pohon a ovládanie.

Tento veľký depronový model bol navrhnutý na pozorovacie a fotografické lety. Tvar trupu bol inšpirovaný britským modelom Magpie, krídlo je tak trochu väčšia Lazzy Bee alebo Junior (U-3). Pôvodne bol poháňaný neodymovým motorom VM 2727 s planetovou prevodovkou MP-JET, tá ale nezniesla tak veľký výkon. Pohon zabezpečovali osemčlánky GP200, ale stačili tak na šesť minút letu. Neskôr bol motor nahradený strieďákom a aku A123 trojčlánkom alebo LiPol 2800 mAh trojčlánkom.