Cez internet sme na poslednú chvíľu dostali pozvanie zúčastniť sa akcie Otváranie neba 2008 na modelárskom letisku Zolná. Zhodnotili sme stav modelov aj možnosť členov klubu zúčastniť sa a v sobotu ráno o deviatej sme 4 autami vyrazili do Zolnej, aj keď počasie nebolo jednoznačne pekné. Myslím, že sa oplatilo.

V nedeľu sa tak neskutočne vyjasnilo a oteplilo, že ma až štvalo, že musím byť u zákazníka a keď o jedenástej začali vyzváňať telefóny, švihal som, aby som čo najskôr mal fajront. O pol druhej ale už som bol v klube a kým som pripravoval EVO6, začali prichádzať kolegovia. Chýbal len Vlado M., ktorý marodoval a Samo A.

Ukázalo sa pekné počasie, nebo bez obláčika a vietor naozaj len mierny, tak sme sa opäť vybrali v plnej zbroji na naše letisko v Sklabinej. Pilotov sa nás stretlo dosť a aj modelov, z ktorých niektoré čakal prvý a niektoré opakovaný zálet.

Dnes som urobil laické statické testy elektrovetroňa s novým čínskym motorom z Himodelu 283010, so statorom rozmeru 22×12 mm. Ampérmeter som nepoužil, snažil som sa napodobniť situáciu modelu vo vzduchu.

Pôvo...

Konečne bolo nad nulou, svietilo slnko a nefúkal vietor. Telefóny predpoludním zadrnčali a po trinástej hodine sme boli takmer všetci na letisku. Polietali sme aj pošantili, zbavili sa absťáku a čosi aj klepli o zem 😉 A čosi ostalo len na zemi.

Lietanie s elektrovetroňom ma nadchlo, depronová konštrukcia sa ukázala ako schopná a odolná, no pokiaľ vonku trochu fúkalo, lietanie s ušatým krídlom s profilom s rovnou spodnou stranou sa stávalo nemožné. Priatelia ma súčasne nahovárali, aby som spravil krídlo s klasickým vetroňovým profilom, teda so zdvihnutou spodnou časťou pred nosníkom. A tak som sa rozhodol a spravil V-krídlo, EVO6, kde som si odskúšal nový profil a novú technológiu stavby.
Považujem za dôležité podotknúť, že najmä konštrukciu považujem teraz za slepú uličku, no ale napíšem, čo treba zmeniť, aby krídlo bolo použiteľné na model. Letové skúsenosti popíšem v niektorom z nasledujúcich článkov.

Elektrovetroň je hotový. Poďme teraz trochu rekapitulovať, upresnime si nejaké parametre a pripravíme model na prvý let.

Áno, je to tak, po takmer polroku dokončujem seriál o stavbe depronového elektrovetroňa, ktorý medzitým dostal názov EVO5, dielom o stavbe trupu. Fotografie som mal pripravené, len som čakal na dokončenie výkresu modelu. Takže teraz vám už nič nebráni pustiť sa do stavby.

Počasie ako z obrázka. Slnečno, relatívne teplo a bezvetrie. Voľný deň k tomu a modelárska idylka je na svete. Tentoraz iba pre vyvolených. Tak sme sa s Maťom stretli krátko po poludní v klube, naložili modely a vyrazili smer Sklabiná.

Dnes som konečne prelomil modelársky absťák a dostal so po dlhom čase na letisko. Deň bol krásny už od rána a po splnení si domácich povinnosti (vytopený som bol nie len v kancelárii, ale aj doma, a bolo treba taktiež maľovať) som vyštartoval do klubu pre veci. S Vladom a Mirom K. sme boli dohovorení už od piatku, tak som zavolal Samovi a podľa hlasu mi bolo jasné, že on už na letisku je. Tak EVO5 s futabou šlo do kufra a smer Sklabiná.